...Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo ľudí v skutočnosti trápi a čo je ich skutočným problémom? Naozaj sme tak zaslepení vlastným šťastím, že ani nevidíme koľko zla, vojen, katastrof a násilia panuje vo svete? Koľko ľudí bojuje o svoj vlastný život a čo by dali za to, aby mohli uvidieť aj nasledujúce ráno aspoň slnečné lúče vychádzajúceho slnka, stáť na vlastných nohách či dať si niečo pod zub...? A možno si až vtedy položíme otázku, "čo tu vlastne riešime"? Ak Vás ani tieto slová nedonútili zamyslieť sa nad sebou, nemusíte ďalej ani čítať...
Pozn.
Nie som ani psychológom, ani koučom a ani iným odborníkom na vzťahy. V tomto blogu chcem vyjadriť svoj názor na vzťahový problém, ktorý je v mojich očiach až alarmujúci ! Zámerom tohto článku je zamyslieť sa nad vážnosťou predovšetkým manželských vzťahov. Preto ak tento blog zachráni čo i len jeden vzťah, splnil svôj účel !
- sklamanie
- pýcha
- ignorácia
- hnev
- arogancia
- nenávisť
- povýšenectvo ...
Má to ešte význam?
Už dlhšiu dobu uvažujem nad tým, či má vôbec význam ešte niečo nového napísať o tejto "móde" 21.storočia...? Na internetových stránkach týkajúcich sa tohto moderného fenoménu ako je rozvod je už dnes nespočetné množstvo článkov. Osobne si však myslím, že ľudia ktorí sa dostanú do podobnej situácie si radi prečítajú rady a poznatky nielen "odborníkov", ale aj skúsenosti obyčajných ľudí, ktorí toto pekelné súženie zažili na vlastnej koži a sami sa našli v novom "opustenom" svete bez pomoci iných (terapeutov, kaučov a pod.). Tí, ktorí ste sa rozhodli prečítať môj blog o tejto už pomaly akoby infekčnej nákazy máte už predpokladám za sebou najhoršie dni v živote alebo ste sa dokonca poniektorí ocitli práve v týchto dňoch v neopísateľnej traume v podobe sklamania, úzkostí, straty sebavedomia, nervozity a v myšlienkach si neustále kladiete otázku "Prečo?". Bohužiaľ v mnohých prípadoch sa už odpovede na túto otázku nedočkáme. No aj keby ano, táto otázka by vyvolala ďalšie a ďalšie otázky ktoré sú myslím si aj tak už po rozvode(rozchode) zbytočné!Ideme deťom príkladom ?
Čo spôsobuje, že v dnešnej dobe tak rapidne stúpa rozvodovosť?
Sú samozrejme rôzne štúdiá ktoré sa tým zaoberajú a vo väčšine prípadoch sú dôvody prezentované ako "citové ochladnutie medzi partnermi"(v prípade rozvodu). Sú to však skutočné dôvody ?
Prečo naši rodičia a starý rodičia dokážu spolu žiť po celý život ako si to aj sľúbili?
Myslíte si, že oni nemali medzi sebou konflikty?!
Prečo nedokážeme(nechceme) zobrať si z nich príklad?
Ako potom môžeme byť my sami príkladom pre svoje deti?!
Čo im poradíme ak sa ocitnú v podobnej životnej situácii keď sami to dokážeme riešiť primitívnym a jednoduchým spôsobom "idem si sám užívať život " ?
Prečo sa snažia väčšinou mladí ľudia medzi sebou súťažiť a dokazovať si navzájom kto je dôležitejší vo vzťahu a kto koho (ne)potrebuje?
Kto je viac...?
Ak aj vznikne problém v partnerskom vzťahu( čomu sa človek nevyhne ), často jeden alebo druhý tvrdohlavo a neústupčivo trvá na tom svojom... Na sociálnych sieťach je nespočetné množstvo komentárov kde sa ľudia navzájom "podporujú". Či už sú to ženy alebo muži, s hrdosťou presviedčajú jeden druhého aby sa jedna či druhá strana konečne odhodlala a dokázala svojmu partnerovi že sa nebojí otvoriť si ústa a že na "to" má! (...a vlastne na „čo" ??? ) Aj ON či ONA vie udrieť do stola! Aj ON vie uvariť! Aj ONA dokáže vymeniť žiarovku, nepotrebujeme na to druhého vystačíme si sami predsa! Bože môj, na čo alebo na koho sa tu hráme? Tak sa potom pýtam, kto je viac ?!
Manžel alebo manželka? Otec alebo matka? Teda On či Ona? Bohužiaľ, aj tieto "virtuálne" komunikácie sú na sociálnych sieťach podľa môjho názoru spúšťačmi problémových vzťahov, kde sa ľudia navzájom osočujú, povyšujú, podporujú medzi sebou nenávisť. Výnimkou nie sú ani pracoviská či posedenia v kaviarňach so známymi kde sa prediskutuje a vyrieši väčšina problémov, no bohužiaľ bez prítomnosti druhého nemenej dôležitého aktéra vo vzťahu... Vďaka týmto skutočnostiam už nie sme ochotní si svoje nezhody vo vzťahoch navzájom vydiskutovať a trochu na nich popracovať. A na aké riešenie prídeme?
No čo, rozvediem sa a bude pokoj ! Veď aj jedna, druhá či tretia kamarátka (kamarát) je rozvedená. Dnes je to predsa bežná záležitosť, tak čo..?
No aké to bolo zrazu jednoduché... že?!
Aby to však nevyznelo celé tak že som za každú cenu proti rozvodom, sú samozrejme situácie, kedy iné riešenie nie je ako už len ísť od seba...
Hovorí sa, že si neuvedomujeme čo máme, kým to nestratíme!
- Podľa môjho názoru sa však nájdu bohužiaľ aj takí ktorí si to uvedomujú, no aj tak urobia všetko preto, aby to stratili !
Neubližujme si !
Viem, bolí to a možno to bude ešte nejaký čas bolieť. No viete čo dokáže urobiť ešte väčšiu bolesť? Keď sa rozvediete alebo rozídete "nepochopení"! Ak sa už aj rozhodnete ukončiť vzťah, neubližujte mu( jej) tým že sa iba zbalíte a už sa späť nevrátite bez odkazu napísaného na papieriku zanechanom na stole alebo aspoň formou krátkej SMS. Po takomto "úteku" ľahko podľahnete negatívnym postojom voči opustenej osobe a ovládne Vás egoizmus, ignorácia, pyšnosť, arogancia, povýšenectvo a pod. Dokonca ste s ním/s ňou/ prestali úplne komunikovať, nedvíhate mu/jej/ ani telefon alebo v tom lepšom prípade si telefon položíte na stôl pri spoločnom rozhovore, veď nech si kecá... verte mi,že ste si práve vybrali tú najhoršiu cestu k sebadeštrukcii!
Pýcha, ego, ignorácia ...
...na SMS neodpovedám, neznášam ho, hnusí sa mi, už sa s ním nemám o čom baviť a pod. Na čo to je dobré?! Ledaže by ste chceli zámerne ublížiť tomu druhému tým, že mu dáte najavo že ste "na koni". Veď tak mu(jej) treba, zaslúžil(a) si to! Takýmto spôsobom len poukazujete na vlastné povýšenecké ego a pýchu ktorou nič nedokážete, len sa strápnite pred ním, pred ľuďmi a časom aj sami pred sebou. Potom sa ale nedivte, keď sa Vám to všetko vráti ako bumerang. Nebude sa Vám dariť v zamestnaní ani v osobnom živote, no Vy budete možno navonok šťastný(á) avšak v sebe budete stále nervozny(a)a pri tom nebudete ani vedieť prečo(?). Začnú sa ozývať zdravotné problémy (často dosť závažného charakteru). Nie nadarmo sa hovorí, akú energiu vysielaš, takú aj dostávaš. Nie, nemám vúmysle vás strašiť alebo odhovárať od niečoho, o čom sami dobre viete ako problém riešiť. Je to len vesmírny zákon ktorý spoľahlivo funguje! Veď každá palica má dve strany...
Môže sa stať, že budete "sklamaný(á)" z toho, že ste si ten Váš "singl" život alebo život už s novým partnerom predstavovali ružovejšie. Nebude to teda v skutočnosti všetko také ako z Vášho vysnívaného sveta kedy ste ešte boli spolu s Vašim "ex"... A viete prečo? Ten svet si totiž vytvárame my sami vo vlastnej hlave! Realita môže byť potom aj často iná v našiach očiach z toho dôvodu, že to naše Ego si vybralo tú nesprávnu cestu ktorú nám ten život ponúkol. Nenadarmo sa hovorí, "nie je všetko zlato čo sa bliští" ! Týmto nezdarom sa niekedy hovorí aj "karma", teda čo ste si zasiali to aj zožnete. Samozrejme záleží za akých okolností ste odišli z jeho(jej) života. Ak to bolo z dôvodu fyzického násilia to je iné...ale ak ste sa "len" hádali a nakoľko ste sa neponížili priznať si aj Vy svoju vinu vo vzťahu a tvrdohlavo ste sa držali vlastného presvedčenia že Vy ste predsa nič zlého neurobili, potom bude asi niekde inde ten pes zakopaný...Samozrejme duševná bolesť je niekedy bolestivejšia ako fyzická, avšak v prípade že rozhašterený vzťah nemáte "na saláme" a máte ochotu to zachrániť je bezpodmienečne nutné komunikovať a nájsť kompromis ! Tam kde niet komunikácie, tam je začiatok konca ! Chcete toto ? Veď posúďte sami... Správajte sa k sebe ako dospelí ľudia priatelia a nebuďte ako také malé deti v škôlke ktoré sa do krvi hádajú, kto bude mať aké autíčko požičané a už vôbec sa k sebe nesprávajte ako pokazený televízor bez zvuku !
Mám to tiež za sebou...
Ach, tá komunikácia...
Nebol som výnimkou a aj ja vďaka (ne)komunikácii som sa ocitol zoči voči novodobej pliagy na strane „opustenej osoby“. Pritom sme boli s mojou "Ex" vo veku, kedy už deti opúšťajú hniezdo a náš partnerský život mohol v radosti rásť už iba do krásy v podobe spoločných zážitkov (to som si však myslel iba ja ? ) . Alebo možno práve tie "spoločné zážitky" či dokonca niekoľkoročné plánovanie ako opustiť partnera boli dôvodom rozpadu vzťahu ??? V živote sa už úprimnej odpovede na tieto otázky ani ja nedočkám a zmieril som sa s tým. Nemal som totiž na výber. Nakoľko je manželstvo v mojich očiach ( na rozdiel od mojej "Ex" - čo som zistil až po jej odchode) posvätným zväzkom, o to viac bolo moje srdce ranené! Prikázať druhej strane aby Vás milovala je samozrejme nemožné ! Osobne som bol ale toho názoru, že naše manželstvo - v mojich očiach sa zachrániť dalo! Museli by sme to však chcieť samozrejme obaja... Nakoľko som tiež iba človekom bol som nútený to prijať ako skutočnosť s ktorou som musel už iba súhlasiť a zároveň sa s tým vysporiadať aj vnútorne. Ako u mnohích z vás, tak aj u mňa to bola najbolestivejšia rana v mojom živote. Uvedomil som si však, že ak by k tomu nedošlo, žil by som v matrixovom svete po celý svoj život. Toto životné rozhodnutie iniciované nie z mojej strany mi otvorilo oči, pochopil som čo som pochopiť mal a ja jej za to úprimne a zo srdca ďakujem ! Ideme ďalej... ;-)
"Ak má byť manželstvo vydarené,
treba sa zamilovať veľa ráz,
ale vždy do tej istej osoby"
John Goodman
Treba si len uvedomiť, že ak sa už stalo to čo sa stalo, je to pre "Vaše" dobro, verte mi! Nič sa nedeje náhodou a všetko má svoj dôvod. V rôznych článkoch sa aj spomína, že ak sa už vaše cesty rozišli z akéhokoľvek dôvodu, neboli ste si súdení a ten pravý partner na Vás ešte len čaká niekde za rohom!
Hovorí sa, že niekto prišiel do Vášho života aby s Vami ten Váš život žil a niekto prišiel aby Vás niečomu naučil... :-)
Ktorý je Váš prípad ?
pre pokračovanie prosím kliknite v ponuke na názov článku - 2.časť ktorý sa nachádza v ľavej časti okna v sekcii "odkazy" alebo skopírujte nižšie uvedený link a vložte do vyhľadávača:
http://pitbull.blog.sk/detail-rozvod--rozchod--ako-%84novodoby-fenomen%93-2.cast.html?a=97b02facaaf786cfe0136088285bda28
Laco S.
Komentáre